{"id":617,"date":"2015-03-21T20:54:21","date_gmt":"2015-03-21T19:54:21","guid":{"rendered":"http:\/\/radosovce.fara.sk\/?page_id=617"},"modified":"2019-12-23T16:21:17","modified_gmt":"2019-12-23T15:21:17","slug":"janko-havlik","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/radosovce.fara.sk\/?page_id=617","title":{"rendered":"Janko HAVL\u00cdK"},"content":{"rendered":"

Janko HAVL\u00cdK<\/strong><\/span><\/span><\/span><\/h1>\n

\"Janko\"<\/a><\/p>\n

* 12. 2.1928 Vl\u010dkovany<\/span><\/span><\/strong><\/em><\/p>\n

+ 27.12.1965    Skalica<\/span><\/span><\/strong><\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

“ Pros\u00edm \u0164a, Pane, na pr\u00edhovor Tvojho slu\u017eobn\u00edka J\u00e1na,<\/span><\/em><\/strong><\/span><\/span><\/p>\n

vern\u00e9ho, pokorn\u00e9ho a n\u00e1siln\u00fdm utrpen\u00edm ubit\u00e9ho<\/span><\/em><\/strong><\/span><\/span><\/p>\n

a na pr\u00edhovor Matky Bo\u017eej, vypros n\u00e1m uzdravenie,<\/span><\/em><\/strong><\/span><\/span><\/p>\n

detinsk\u00fa d\u00f4veru, l\u00e1sku k Bohu a oddan\u00fa vernos\u0165,<\/span><\/em><\/strong><\/span><\/span><\/p>\n

skrze n\u00e1\u0161ho P\u00e1na na veky vekov. Amen. „<\/span><\/strong><\/span><\/em><\/span><\/p>\n

 <\/p>\n

\u0160tudent, seminarista Janko Havl\u00edk zo Z\u00e1horia vystupuje z ned\u00e1vnych dej\u00edn Cirkvi na Slovensku ako v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 postava mlad\u00e9ho \u010dloveka, vzor a patr\u00f3na ml\u00e1de\u017ee, ktor\u00fd pre vernos\u0165 svojmu povolaniu, Cirkvi a Kristovi polo\u017eil \u017eivot. Jeho \u017eivotnou t\u00fa\u017ebou bolo vy\u0161tudova\u0165 a sta\u0165 sa mision\u00e1rom.<\/span><\/span><\/p>\n

K\u0148azom Misijnej Spolo\u010dnosti sv. Vincenta<\/span> de Paul. Na\u0161e rozpr\u00e1vanie sleduje Janka od momentu, ke\u010f ako 15 – ro\u010dn\u00fd gymnazista a odchovanec vincent\u00edskeho chlap\u010densk\u00e9ho domova prich\u00e1dza do Banskej Bystrice. S pr\u00edchodom do apo\u0161tolskej \u0161koly, ako volali Vincent\u00ednsky chlap\u010densk\u00fd domov, sa Jankovi za\u010dali jeho t\u00fa\u017eby nap\u00ed\u0148a\u0165 viac, ako mierou vrchovatou. V jed\u00e1lni nikdy nech\u00fdbal chlieb, v z\u00e1hrade ovocie, v hore nad \u0148ou medok\u00fd\u0161.<\/span><\/p>\n

P\u00e1tri Vincent\u00edni a sestri\u010dky Vincentky videli v chovancoch svojho domova popravde svoje vlastn\u00e9, duchom vlastn\u00e9, duchovn\u00e9 deti a pod\u013ea toho s nimi aj jednali. Vari naj\u00fa\u017easnej\u0161ou zmenou v Jankovom \u017eivote v\u0161ak bolo, \u017ee mal pod vlastnou strechou v dom\u00e1cej kaplnke neust\u00e1le osobne pr\u00edtomn\u00e9ho sviatostn\u00e9ho P\u00e1na Je\u017ei\u0161a. Pr\u00e1ve tu pred <\/span>Bohost\u00e1nkom a pod otcovsk\u00fdm veden\u00edm p\u00e1trov – lazaristov sa za\u010dali Jankovi nev\u00eddane prehlbova\u0165 jeho duchovn\u00e9 a vedomostn\u00e9 obzory.<\/span><\/p>\n

Jankov radostn\u00fd rozlet v\u0161ak netrval dlho. Len \u010do sa rok s rokom stretol, vypuklo v auguste 1944 priamo v Banskej Bystrici povstanie a spolu s n\u00edm aj povstaleck\u00e1 Slovensk\u00e1 n\u00e1rodn\u00e1 rada, ktor\u00e1 u\u017e o p\u00e1r dn\u00ed nato vyst\u00fapila s n\u00e1vrhom na zo\u0161t\u00e1tnenie v\u0161etk\u00e9ho \u0161kolstva na Slovensku, vr\u00e1tane cirkevn\u00e9ho. Udalosti s t\u00fdm spojen\u00e9 avizovali, \u017ee Jankova cesta za povolan\u00edm bude t\u0155nist\u00e1, \u017ee to bude cesta kr\u00ed\u017ea.<\/span><\/p>\n

Jankova kr\u00ed\u017eov\u00e1 cesta za povolan\u00edm<\/span><\/p>\n

Za\u010diatok Jankovej kr\u00ed\u017eovej cesty za povolan\u00edm znamen\u00e1, \u017ee mus\u00ed opusti\u0165 svoj milovan\u00fd vincent\u00ednsky domov, preru\u0161i\u0165 \u0161t\u00fadi\u00e1 a ratova\u0165 si hol\u00fd \u017eivot. Bystrick\u00fdch chovancov prich\u00fdlia v chlap\u010denskom sirotinci v Trnave, odkia\u013e ich u\u017e na jar 1945 vypud\u00ed ich postupuj\u00faca \u010cerven\u00e1 arm\u00e1da. Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna speje k z\u00e1vere\u010dn\u00e9mu \u00fa\u010dtovaniu.<\/span><\/p>\n

Vincent\u00ednski chovanci s\u00fa z Trnavy rozposlan\u00ed domov k rodi\u010dom. Janko prch\u00e1 k svojim na Z\u00e1horie. Front mu v p\u00e4r\u00e1ch doraz\u00ed do Vl\u010dkovan. \u00dadolie Chvojnice hu\u010d\u00ed stre\u013ebou, pa\u013ebou a n\u00e1letmi. Jankove radostn\u00e9 v\u00fdh\u013eady sa r\u00facaj\u00fa ako zostrelen\u00e9 ve\u017ee n\u00e1rodnej sv\u00e4tyne Sedembolestnej v \u0160a\u0161t\u00edne. D\u0148a 8. m\u00e1ja 1945 Slovensk\u00e1 republika prestala existova\u0165. Kr\u00e1tko nato vydala SNR u\u017e v obnovenej \u010cSR nariadenie o zo\u0161t\u00e1tnen\u00ed \u0161kolstva na Slovensku. S n\u00e1stupom obnovenej \u010ceskoslovenskej republiky za\u010dali via\u0165 aj nov\u00e9 ideologick\u00e9 pr\u00fady. Napriek v\u0161etk\u00e9mu si svet vyd\u00fdchol. \u013dudia sa vracali na pracovisk\u00e1, ml\u00e1de\u017e do \u0161k\u00f4l. Aj Janko sa vr\u00e1til do svojej milovanej apo\u0161tolskej \u0161koly.<\/span><\/p>\n

N\u00e1dherne a v\u00fdsti\u017ene o tomto obdob\u00ed Jankovho \u017eivota nap\u00edsal vdp. Anton Srholec<\/span>.<\/a> Jeho hodiny pred Bohost\u00e1nkom vo\u0148ali \u0161\u0165ast\u00edm a dni boli naplnen\u00e9 pr\u00e1cou a \u0161t\u00fadium a\u017e po okraj. Medzit\u00fdm v\u0161ak na odvr\u00e1tenej strane tohto sveta prestavba \u0161kolstva a s \u0148ou aj ducha spolo\u010dnosti pokra\u010dovala. Rok 1948 znamenal n\u00e1stup komunistickej totality a otvoren\u00fd boj proti katol\u00edckej Cirkvi. Informa\u010dn\u00e9 byro KS\u010c ozna\u010dilo u\u017e roku 1947 Cirkev za \u00f3pium \u013eudstva a za \u00fahlavn\u00e9ho nepriate\u013ea KS\u010c. Nech u\u017e bolo akoko\u013evek, v m\u00e1ji roku 1949 Janko zmaturoval. Zdalo sa mu, \u017ee sa s n\u00edm raduje cel\u00fd svet. Vyt\u00fa\u017een\u00fd cie\u013e – \u0161t\u00fadium na Bohosloveckej fakulte v Bratislave m\u00e1 kone\u010dne na dosah ruky. A\u017e sa mu z toho od \u0161\u0165astia hlava zato\u010dila. Tu sa stalo \u010dosi, \u010do znamenalo \u010fal\u0161\u00ed \u0161krt na jeho ceste za povolan\u00edm.<\/span><\/p>\n

Jankovo \u0161t\u00fadium na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte je zmaren\u00e9. V m\u00e1ji roku 1949, teda pr\u00e1ve v d\u0148och, ke\u010f Janko maturoval, vyt\u00fd\u010dil desiaty zjazd KS\u010c pl\u00e1n likvid\u00e1cie n\u00e1bo\u017eenstva a katol\u00edckeho \u0161kolstva. \u00datok na katol\u00edcky orientovan\u00e9 vysok\u00e9 \u0161kolstvo sa za\u010dal likvid\u00e1ciou vysoko\u0161kolsk\u00e9ho intern\u00e1tu Svoradov. V noci koncom augusta prepadla spiaci intern\u00e1t \u0161t\u00e1tna tajn\u00e1 bezpe\u010dnos\u0165. V intern\u00e1te v tom \u010dase s\u00eddlil aj semin\u00e1r vincent\u00ednskych bohoslovcov. \u0160tb – \u00e1ci vtrhli k p\u00e1trom lazaristom do priestorov semin\u00e1ra a odvliekli ich do vy\u0161etrovacej v\u00e4zby. Svoradov bol zo\u0161t\u00e1tnen\u00fd a premenen\u00fd na intern\u00e1t Mirka Ne\u0161pora. Intern\u00e1tny kostol Panny M\u00e1rie bol prestavan\u00fd na byty. V Jankov\u00fdch vyhliadkach na teologick\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1 v Bratislave ako vincent\u00ednskeho seminaristu viac nemohlo by\u0165 ani re\u010di.<\/span><\/p>\n

Zato v\u0161ak cesta na vstup do novici\u00e1tu bola e\u0161te vo\u013en\u00e1. Janko to prijal ako ve\u013ek\u00fa Bo\u017eiu milos\u0165. \u010ci nie je napokon prednej\u0161ie zasv\u00e4ti\u0165 sa Bohu a tak mu da\u0165 k dispoz\u00edcii svoj \u017eivot na slu\u017ebu tam, kde ho po\u0161le Boh s\u00e1m? V\u00e4\u010d\u0161\u00ed dar u\u017e nem\u00f4\u017ee by\u0165, ako bezv\u00fdhradne sa darova\u0165 Bohu. Toto si zap\u00edsal do denn\u00edka.<\/span><\/p>\n

A tak hne\u010f koncom augusta vstupuje ako kandid\u00e1t vincent\u00ednov do novici\u00e1tu v Ladcoch a spolu s n\u00edm \u010fal\u0161\u00edch p\u00e4\u0165 spolubratov. U\u017e za\u010diatkom adventu sa v\u0161ak v\u0161etci novici presunuli do bystrickej apo\u0161tolskej \u0161koly. \u010casy boli neist\u00e9, mo\u017eno ich predstaven\u00ed d\u00fafali, \u017ee tu bud\u00fa menej na o\u010diach ako v Ladcoch, kde st\u00e1l ich \u00fastredn\u00fd misijn\u00fd dom. Nech by v\u0161akp\u00e1tri – lazaristi h\u013eadali so svoj\u00edm mal\u00fdm st\u00e1do\u010dkom k\u00fasok pokoja na s\u00fastredenie kdeko\u013evek, kruh okolo nich sa zu\u017eoval. A tak sa stalo, \u010do u\u017e koniec – koncov v\u0161etci tu\u0161ili.<\/span><\/p>\n

Jankov novici\u00e1t je n\u00e1silne preru\u0161en\u00fd a Apo\u0161tolsk\u00e1 \u0161kola zlikvidovan\u00e1. Stalo sa to v noci z 3. na 4. m\u00e1ja 1950<\/strong>. V t\u00fa pam\u00e4tn\u00fa barbarsk\u00fa noc bol zlikvidovan\u00fd aj \u00dastredn\u00fd misijn\u00fd dom v Ladcoch. Dnes u\u017e pozn\u00e1me desiatky publikovan\u00fdch svedectiev o tom, ako brut\u00e1lne sa to v\u0161etko udialo. Janka spolu s ostatn\u00fdmi novicmi odvliekli na ideologick\u00fa prev\u00fdchovu do Kostolnej a potom na n\u00faten\u00e9 pr\u00e1ce na stavbu Hydrocentr\u00e1ly do Nos\u00edc pri P\u00fachove. \u010cakala ich tam drina, normy, kontroly, k\u00e1rne opatrenia. Navonok to malo fas\u00e1du nad\u0161en\u00e9ho budovania socializmu, na \u010do dbal \u010ceskoslovensk\u00fd zv\u00e4z ml\u00e1de\u017ee. Jeho horliv\u00ed aktivisti za\u010dali u\u017e vtedy prejavova\u0165 vo\u010di mlad\u00fdm reho\u013en\u00edkom nen\u00e1vis\u0165 a ozna\u010dova\u0165 ich za vatik\u00e1nskych \u0161pi\u00f3nov.<\/span><\/p>\n

Po troch mesiacoch driny koncom augusta, ke\u010f u\u017e boli v\u0161etky reho\u013en\u00e9 domy a u\u010dili\u0161tia zlikvidovan\u00e9, zv\u00e4z\u00e1cky hlavn\u00fd \u0161t\u00e1b odrazu v\u0161etku reho\u013en\u00fa ml\u00e1de\u017e poslal domov k rodi\u010dom. Komunistick\u00ed ideol\u00f3govia si vyr\u00e1tali, \u017ee reho\u013en\u00edci takto potichu do konca dvadsiateho storo\u010dia vymr\u00fa. Janko sa vr\u00e1til k rodi\u010dom, no zo strany reho\u013enej komunity sa nevedel a nechcel zmieri\u0165. \u010co podnikn\u00fa\u0165?<\/em><\/strong><\/span><\/p>\n

Na za\u010diatku septembra odi\u0161iel do Nitry. Spojil sa s najbli\u017e\u0161\u00edmi bratmi z novici\u00e1tu a spolu s nimi predlo\u017eil svojmu \u0161piritu\u00e1lovi p\u00e1trovi \u0160tefanovi Kri\u0161t\u00ednovi prosbu, \u017eeby chceli s\u00fakromne pokra\u010dova\u0165 popri zamestnan\u00ed v duchovnej farm\u00e1cii a v teologickom \u0161t\u00fadiu. Tak vznikla v Nitre s povolen\u00edm a pod starostlivos\u0165ou predstaven\u00fdch Komunita vincent\u00ednskych seminaristov – bohoslovcov. Ak\u00e9 v\u0161ak bolo ich podnikanie riskantn\u00e9, mo\u017eno us\u00fadi\u0165 z toho, \u017ee v tom \u010dase prebiehal povestn\u00fd zinscenovan\u00fd monsterproces proti velezradn\u00fdm biskupom: Vojta\u0161\u0161\u00e1k, Gojdi\u010d, Buzalka<\/em><\/strong>. <\/span>Masov\u00e9 zat\u00fdkanie k\u0148azov a veriacich laikov – tak\u017ee Cirkev bola n\u00faten\u00e1 zost\u00fapi\u0165 vo svojej \u010dinnosti do podzemia a \u017ee kt\u00e1tko predt\u00fdm ako si vytvorili svoj s\u00fakromn\u00fd semin\u00e1r zru\u0161ila \u0161t\u00e1tna moc v\u0161etk\u00fdch 13 diec\u00e9znych semin\u00e1rov. Napriek v\u0161etk\u00e9mu \u017eivot ich malej komunity sa s\u013eubne rozbehol. Zav\u010das r\u00e1na spolo\u010dn\u00e1 modlitba, potom rozchod do zamestnania, po n\u00e1vrate domov predn\u00e1\u0161ky a \u0161t\u00fadium. Ve\u010der vatik\u00e1nsky rozhlas. K tomu pravideln\u00e9 duchovn\u00e9 cvi\u010denia a v\u00f4bec s\u00fa\u017eitie v spolo\u010denstve pod\u013ea pravidiel sv. Vincenta de Paul. Takto pre\u0161iel prv\u00fd ro\u010dn\u00edk ich \u0161t\u00fadia popri zamestnan\u00ed a do Jankovho srdca vst\u00fapila nov\u00e1 n\u00e1dej. Nov\u00fd \u017eivotodarn\u00fd impulz na ceste k vyt\u00fa\u017een\u00e9mu cie\u013eu. Len\u017ee pr\u00e1ve vtedy sa to stalo.<\/span><\/p>\n

Janko je zatknut\u00fd a vo vy\u0161etrovacej v\u00e4zbe brut\u00e1lne mu\u010den\u00fd. D\u0148a 28. okt\u00f3bra 1951<\/strong> okolo 18. hodiny podve\u010der vtrhla n\u00e1sil\u00fdm \u0160TB do bytu nitrianskych seminaristov a zaistila ich. V ten ist\u00fd de\u0148 zaistila aj duchovn\u00e9ho otca \u0160tefana Kri\u0161t\u00edna. Otec kardin\u00e1l J\u00e1n Chryzostom Korec<\/span> v tejto s\u00favislosti p\u00ed\u0161e: „Otec Kri\u0161t\u00edn, lazarista, sa staral o mlad\u00fdch bohoslovcov. Boli s\u00faden\u00ed ako prv\u00e1 obe\u0165 prenasledovania.“<\/em> To, \u010do nasledovalo po tomto zatknut\u00ed, zostane pre svoju hr\u00f4zostra\u0161nos\u0165 u\u017e nav\u017edy nevypovedan\u00fdm tajomstvom Janka samotn\u00e9ho. \u010co – to nazna\u010duj\u00fa t\u00ed z jeho spolubratov, ktor\u00ed po\u010duli ako ho u\u017e pri prvom v\u00fdsluchu mu\u010dia a ktor\u00ed boli sami mu\u010den\u00ed. „Be\u0161ti\u00e1lna krutos\u0165<\/em>,“ p\u00ed\u0161e Anton Hlinka<\/span>, s akou sa zaobch\u00e1dzalo s nevinn\u00fdmi \u013eu\u010fmi prenikala cez m\u00fary v\u00e4zn\u00edc a \u0161\u00edrila hr\u00f4zu. Strach premohol v\u0161etk\u00fdch veriacich. Vla\u017en\u00ed odpadli hne\u010f, tradi\u010dn\u00ed taktizovali a jadro Cirkvi – to boli t\u00ed, \u010do s\u00fastredili v\u0161etky nen\u00e1vistn\u00e9 rany na seba.<\/span><\/p>\n

\"Janko<\/a>K nim, ako uvid\u00edme \u010falej, patril aj Janko Havl\u00edk. Po nez\u00e1konn\u00fdch 15 mesiacoch vy\u0161etrovacej v\u00e4zby bola kone\u010dne nitrianska skupina vincent\u00ednskych seminaristov postaven\u00e1 pred s\u00fad. Janko je ods\u00faden\u00fd za velezradu na 10 rokov v\u00e4zenia. S\u00fadny proces pod hlavi\u010dkou \u0160tefan Kri\u0161t\u00edn a spol<\/em>.<\/strong> sa konal 3. a\u017e 5. febru\u00e1ra 1953 v Nitre<\/strong>. Rozsudkom Krajsk\u00e9ho s\u00fadu boli ob\u017ealovan\u00ed ods\u00faden\u00ed za trestn\u00fd \u010din velezrady, ktorou bolo pod\u013ea ob\u017ealoby to, \u017ee zriadili v Nitre tajn\u00e9 bohosloveck\u00e9 u\u010dili\u0161te Russicum a tak utvorili ileg\u00e1lnu skupinu, ktor\u00e1 pod r\u00fa\u0161kom teologick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed vykon\u00e1vala proti\u0161t\u00e1tnu \u010dinnos\u0165 so z\u00e1merom rozvr\u00e1ti\u0165 na\u0161e \u013eudovodemokratick\u00e9 zriadenie.<\/strong><\/span><\/p>\n

O tom, ako vystupoval na s\u00fadnom pojedn\u00e1van\u00ed Janko Havl\u00edk<\/span>, prin\u00e1\u0161a vz\u00e1cne svedectvo sestra vincentka Jana Trubenov\u00e1<\/span>, ktor\u00e1 tam bola osobne pr\u00edtomn\u00e1. Ve\u013emi dojemn\u00e1 chv\u00ed\u013ea nastala vtedy, ke\u010f Janko Havl\u00edk, jeden z obvinen\u00fdch seminaristov, jasn\u00fdm hlasom povedal: „Pros\u00edm sl\u00e1vny s\u00fad,  aby trest, ktor\u00fd chce ulo\u017ei\u0165 t\u00fdm, \u010do trpia pre n\u00e1s, rozdelil medzi n\u00e1s a mne dal najviac<\/em>.<\/strong>“ „Vy fanatik!<\/em>„<\/span> skr\u00edkol na neho vy\u0161etruj\u00faci sudca. „\u010co si mysl\u00edte, \u017ee z v\u00e1s urob\u00edme mu\u010den\u00edka? Pre\u010do ste sa nehl\u00e1sili na nehl\u00e1sili na Vlasteneck\u00fa bohosloveck\u00fa fakultu v Bratislave?<\/em>“ „Lebo ju neuzn\u00e1vam nako\u013eko nebola schv\u00e1len\u00e1 Vatik\u00e1nom!<\/em><\/strong>“ odpovedal Janko. Jeho nesl\u00fdchan\u00e1 priamos\u0165 a odvaha uv\u00e1dzala sudcov priamo do z\u00farivosti. Nadelili mu 14 rokov, ktor\u00e9 mu odvolac\u00ed s\u00fad zmiernil na 10 rokov<\/strong>. Po vynesen\u00ed rozsudku povedal Janko svojej mamke: „Nepla\u010dte, mamka, mali sme prinies\u0165 Bohu obetu na olt\u00e1ri, takto mu budeme dv\u00edha\u0165 namiesto hosti\u00ed vlastn\u00e9 utrpenia a \u017eivoty.<\/em><\/strong>„<\/span><\/p>\n

Janko je ako trestanec MUKL<\/strong> ur\u010den\u00fd na v\u00fdkon trestu do j\u00e1chymovsk\u00fdch ur\u00e1nov\u00fdch ban\u00ed. MUKL – to bol mu\u017e ur\u010den\u00fd na likvid\u00e1ciu. Namiesto mena – \u010d\u00edslo, ktor\u00e9 znamenalo pracovn\u00fa silu. Janko sa stal \u010d\u00edslom A 011 355<\/strong>. Ak \u010d\u00edslo nevyd\u00e1valo po\u017eadovan\u00fd pracovn\u00fd v\u00fdkon, bolo zrel\u00e9 na likvid\u00e1ciu. T\u00e1bor “ Rovnos\u0165 „, kam Janko bol ur\u010den\u00fd, spo\u010diatku p\u00f4sobil rovnako, ako v\u0161etky ostatn\u00e9, ktor\u00fdmi potom po dlh\u00e9 roky svojho muklovsk\u00e9ho \u017eivota prech\u00e1dzal. N\u00edzke dreven\u00e9 baraky, str\u00e1\u017ene ve\u017ee, koridory z ostnat\u00e9ho dr\u00f4tu, hlavne gu\u013eometov, ostre\u013eovanie p\u00e1sma, psy, reflekrory. Mr\u00e1z, hlad a chlad po\u017eiera \u010dloveka a\u017e na sam\u00e9 dno biologickej podstaty. V\u0161ade bachari, \u0161picli, don\u00e1\u0161a\u010di, otrock\u00e1 drina, \u0161ikanovanie, tresty, pracovn\u00e9 \u00farazy, ba aj samovra\u017edy. Janko vyfasoval far\u00e1ky, gum\u00e1ky, helmu, karbidku, a bol z neho ban\u00edk. \u0160achty, \u0161t\u00f4lne, chodby, kom\u00edny, tunely, patr\u00e1 sa stali jeho pracovn\u00fdm n\u00e1rad\u00edm. Strelci, drvi\u010di, l\u00e1ma\u010di, razi\u010di – jeho par\u0165\u00e1ci.  <\/span><\/p>\n

Pr\u00e1ve v styku s nimi, s ich nev\u00fdslovn\u00fdm utrpen\u00edm, bezn\u00e1dejou, z\u00fafalstvom, ktor\u00e9 sa ho hlboko dot\u00fdkali, Janko objavuje, \u017ee nie a\u017e potom, ke\u010f bude vysv\u00e4ten\u00fd za k\u0148aza, ale u\u017e teraz ho P\u00e1n vol\u00e1, aby svoje mision\u00e1rske t\u00fa\u017eby za\u010dal uskuto\u010d\u0148ova\u0165. „Pripad\u00e1m si, ako na misi\u00e1ch<\/em><\/strong>,“ povedal raz svojmu priate\u013eovi a spoluv\u00e4z\u0148ovi Antonovi Srholcovi<\/span>. „Ve\u010f lep\u0161ie a n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie p\u00f4sobisko by si nemohol \u017eela\u0165 \u017eiaden mision\u00e1r!<\/em><\/strong>“ Darova\u0165 sa bezv\u00fdhradne pre sp\u00e1su a pomoc spoluv\u00e4z\u0148om. V tom objavuje Janko tu v samom strede j\u00e1chymovsk\u00e9ho pekla svoj \u017eivotn\u00fd program a svoju cestu k sv\u00e4tosti.<\/span><\/p>\n

Neraz mu mnoh\u00ed vyt\u00fdkali, \u017ee by nemusel by\u0165 tak\u00fd bit\u00fd, t\u00fdran\u00fd, vl\u00e1\u010den\u00fd po korekci\u00e1ch, trestn\u00fdch komand\u00e1ch, samotk\u00e1ch, no\u010dn\u00fdch v\u00fdsluchoch, keby vraj \u010du\u0161al, keby aspo\u0148 trochu taktizoval, keby bol diplomatickej\u0161\u00ed. Janko v\u0161ak nemohol neohlasova\u0165 Je\u017ei\u0161a Krista, on musel nalieha\u0165 vhod i nevhod, preto\u017ee ho hnal mision\u00e1rsky duch, hriala ho Kristova l\u00e1ska. „Treba <\/em><\/strong><\/span>da\u0165 \u013eu\u010fom vedie\u0165, \u017ee na\u0161ou l\u00e1skou je Kristus<\/em><\/strong>,“ hovorieval. V\u0161etk\u00fdm t\u00fdm tis\u00edckam v\u00e4z\u0148om na j\u00e1chymovsku – p\u0159\u00edbramsku, slavkovsku.<\/span><\/p>\n

Janko je vo v\u00fdkone trestu ob\u017ealovan\u00fd z<\/span> trestn\u00e9ho \u010dinu zdru\u017eovania proti republike, pod\u013ea paragrafu 79. Ako sa uk\u00e1\u017ee v skuto\u010dnosti sa pod t\u00fdmto paragrafom skr\u00fdva Jankova misijn\u00e1 slu\u017eba spoluv\u00e4z\u0148om. Ako k tomu do\u0161lo? Roky 1954 – 1958 str\u00e1vil Janko v t\u00e1bore Bit\u00fds na p\u0159\u00edbramsku. Po ist\u00fd \u010das tu bol pracovne zaraden\u00fd na \u0161achtu ako hlbinn\u00fd pump\u00e1r pri \u010derpadl\u00e1ch na zber vody. Tu si Janko hlboko na dne bane \u010dosi ako s\u00fakromn\u00fa pracov\u0148u a \u010di samizdatov\u00e9 pracovisko, kde sa pustil do prepisovania 300 stranovej knihy “ Integr\u00e1lny humanizmus<\/strong> “ od kres\u0165ansk\u00e9ho filozofa Jacka Maritena. Robil to ru\u010dne oby\u010dajnou ostrou zastr\u00fahanou ceruzkou cez 3 – 4 kopir\u00e1ky. Bola to nepredstavite\u013ene nam\u00e1hav\u00e1 mraven\u010dia a hlavne riskantn\u00e1 pr\u00e1ca. Ve\u010f f\u00edzli boli aj medzi v\u00e4z\u0148ami. Popri tom p\u00ed\u0161e vo svojom svedectve jeho spoluv\u00e4ze\u0148 p\u00e1n Ladislav Chud\u00fd<\/span>: „\u0160\u00edril n\u00e1bo\u017eensk\u00fa a duchovn\u00fa osvetu aj pomocou kn\u00edh, ktor\u00e9 prepa\u0161ov\u00e1val na bager zo \u0161achty od civilov. Podobne tajne organizoval sv\u00e4t\u00e9 om\u0161e a prin\u00e1\u0161al spoluv\u00e4z\u0148om sv\u00e4t\u00e9 prij\u00edmanie<\/em>„. Reakcia bol\u00e1 tvrd\u00e1 a nekompromisn\u00e1. Koncom leta pri\u0161lo na Janka udanie, \u017eevraj kon\u0161piruje s akousi skupinkou slovensk\u00fdch ml\u00e1dencov, ktor\u00ed \u010dakaj\u00fa na prevrat. V skuto\u010dnosti \u0161lo o z\u00e1mienku, pod ktorou odvliekli Janka do vy\u0161etrovacej v\u00e4zby v Prahe – Ruzyni. Tam na neho zosnovali ob\u017ealobu, kde mu nar\u00e1tali v\u0161etko, \u010do im bolo zn\u00e1me o jeho apo\u0161tolsko – misijnej \u010dinnosti a postavili ho pred s\u00fad.<\/span><\/p>\n

Z rozsudku zo d\u0148a 27. febru\u00e1ra 1959 sa dozved\u00e1me: J\u00e1n Havl\u00edk sa dopustil po\u010das v\u00fdkonu trestu \u010fal\u0161ieho trestn\u00e9ho \u010dinu t\u00fdm, \u017ee nap\u00e1dal \u0161t\u00e1tne zriadenie, \u017ee v \u010ceskoslovenskej republike nie je n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 sloboda. Ako bohoslovec a \u010dlen zru\u0161enej rehole lazaristov vn\u00e1\u0161al do skupiny n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho ducha. Na sch\u00f4dzkach mal predn\u00e1\u0161ky z n\u00e1bo\u017eenstva. Tajne prev\u00e1dzal n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 \u00fakony a pobo\u017enosti.<\/em><\/strong> Tak <\/span>dostal Janko k p\u00f4vodn\u00fdm desiatim rokom e\u0161te jeden rok navy\u0161e. Na druhej strane vydala takto \u0161t\u00e1tna totalitn\u00e1 moc cez svoju Krajsk\u00fa prokurat\u00faru v Prahe Katol\u00edckej cirkvi potvrdenie, \u017ee Janko Havl\u00edk – vern\u00fd vyznava\u010d a mu\u010den\u00edk, trpel 11 rokov v komunistickom gulagu za vieru. Janko prech\u00e1dza v ruzinsk\u00fdch samotk\u00e1ch tort\u00farou vym\u00fdvania mozgu a zab\u00edjania \u013eudskej osobnosti. Zd\u00e1 sa, \u017ee samotn\u00fd rok v\u00e4zenia navy\u0161e nebol tou osudnou kvapkou, ktorou pretiekol poh\u00e1r \u00fanosnosti Jankovho utrpenia. Ruzinsk\u00e9 samotky, ako aj vy\u0161etrovacia centr\u00e1la \u0160TB, kde bol vy\u0161etrovan\u00fd aj Janko, sa toti\u017e stali zlopovestn\u00fdmi medzi v\u00e4z\u0148ami t\u00fdm, \u017ee tu boli obete t\u00fdran\u00e9 nie fyzicky, ale du\u0161evne. Pr\u00e1ve tu Janko zak\u00fasil, \u017ee neraz je \u0165a\u017e\u0161ie pre Krista \u017ei\u0165, ako pre Neho zomrie\u0165. Ako s\u00e1m p\u00ed\u0161e, dostal sa a\u017e na samotn\u00fd prah psychick\u00e9ho zr\u00fatenia a z\u00e1pasil s tak\u00fdmi stavmi ako roz\u0161tiepenie mysle, v\u00fdkrik du\u0161e, \u010di tzv. poprava du\u0161e, ktor\u00fa opakovane zak\u00fa\u0161al v podobe Jud\u00e1\u0161ovej samovra\u017edy. Boli chv\u00edle, ke\u010f sa c\u00edtil zodpovedn\u00fd za v\u0161etko zlo. Ke\u010f t\u00fa\u017eil zomrie\u0165. „Mu\u010den\u00edctvo sa neprejavuje len krvav\u00fdmi ranami a stigmami, ale aj jazvami na nervoch a na du\u0161i<\/em>,“ spom\u00edna Dr. Silvester Kr\u010dm\u00e9ry<\/span>. Spom\u00ednan\u00e9 veci, spom\u00edna Janko, sa diali v okt\u00f3bri 1958 a najintenz\u00edvnej\u0161ie boli v \u010dase smrti sv. Otca Pia XII. Janko spom\u00edna, \u017ee sa b\u00e1l myslie\u0165 aj v jasn\u00fdch chv\u00ed\u013each, ale \u017ee o to n\u00e1stoj\u010divej\u0161ie sa sna\u017eil dovola\u0165 Bo\u017eieho milosrdenstva. Kde na to bral silu? „V d\u00f4vere v Bo\u017eiu pomoc<\/em><\/strong>,“ zd\u00f4raz\u0148uje Janko. Cel\u00fd tento nad\u013eudsk\u00fd z\u00e1pas o tom, ako sa d\u00e1 vytrhn\u00fa\u0165 zo sp\u00e1rov schizofr\u00e9nie, kde vlastne nejde o hol\u00fd \u017eivot, ale o z\u00e1chranu \u013eudskej osobnosti rozumu a v\u00f4le.<\/span><\/p>\n

„\u010eakujem Ti, Matka Bo\u017eia, \u017ee si u\u010dinila z tejto cely kaplnku<\/em><\/strong>.“ To bola najv\u00e4\u010d\u0161ia rados\u0165, zmysel jeho v\u00e4zensk\u00e9ho \u017eivota. Aby si P\u00e1n Je\u017ei\u0161 na\u0161iel pr\u00edbytok v srdciach jeho spoluv\u00e4z\u0148ov. Zakr\u00e1tko mu trest vypr\u0161\u00ed a s n\u00edm sa skon\u010d\u00ed jeho v\u00e4zensk\u00e1 misia.<\/span><\/p>\n

Janko po odpykan\u00ed cel\u00e9ho 11 – ro\u010dn\u00e9ho nez\u00e1konn\u00e9ho trestu zomiera. Je prepusten\u00fd na slobodu d\u0148a 23. okt\u00f3bra 1962<\/strong>. Presne v de\u0148 11. v\u00fdro\u010dia zatknutia. Stane sa to tak, \u017ee bachari ho zober\u00fa z l\u00f4\u017eka, navle\u010d\u00fa ho do civiln\u00e9ho obleku a vystr\u010dia ho z v\u00e4zenskej br\u00e1ny von na ulicu.<\/span><\/p>\n

Janko nevl\u00e1dze st\u00e1\u0165 na noh\u00e1ch. Z pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00e9ho, takmer dva metre vysok\u00e9ho mlad\u00edka atletickej postavy zostala troska. Mu\u017e zdrven\u00fd utrpen\u00edm ako naz\u00fdva prorok Izai\u00e1\u0161 vo svojej piesni slu\u017eobn\u00edka Bo\u017eieho. Podobne ako Janko.<\/span><\/p>\n

U\u017e s\u00edce nie je v\u00e4z\u0148om, ale MUKLom zostal. Mu\u017e ur\u010den\u00fd na likvid\u00e1ciu, to je v jeho pr\u00edpade to ist\u00e9, ako Izai\u00e1\u0161ov Bar\u00e1nok veden\u00fd na zabitie. Janko tento \u00fadel prij\u00edma, lebo aj ke\u010f u\u017e nie je j\u00e1chymovsk\u00fdm v\u00e4z\u0148om, v\u00e4z\u0148om P\u00e1nov\u00fdm t\u00fa\u017ei zosta\u0165 aj na\u010falej – Slu\u017eobn\u00edkom Bo\u017e\u00edm<\/em><\/strong>. Quit nuns Christus! – By\u0165 ako Je\u017ei\u0161 Kristus<\/em><\/strong><\/span>. To je z\u00e1kladn\u00e9 vincent\u00ednske pravidlo, ktor\u00e9 ho dosia\u013e nikdy nesklamalo.<\/span><\/p>\n

Preto akon\u00e1hle ho pr\u00edbuzn\u00ed a skalick\u00ed lek\u00e1ri postavia po prepusten\u00ed z v\u00e4zenia ako tak na nohy, pust\u00ed sa s novou n\u00e1dejou do novej misijnej pr\u00e1ce. Hoci preva\u017ene na l\u00f4\u017eku, vytvor\u00ed popri prekladoch z nemeckej a talianskej duchovnej literat\u00fary aj svoje vlastn\u00e9 autentick\u00e9 duchovn\u00e9 dielko – „ Kr\u00ed\u017eov\u00e1 cesta mal\u00fdch du\u0161\u00ed<\/span> <\/strong>„. Ide o modlitbu kr\u00ed\u017eovej cesty, na ktorej sprev\u00e1dza Krista a\u017e na Golgotu mal\u00e9 die\u0165a, symbolizuj\u00face du\u0161u ka\u017ed\u00e9ho, kto chce kr\u00e1\u010da\u0165 spolu s Kristom.<\/span><\/p>\n

V \u00f4smom zastaven\u00ed tejto modlitby, ktor\u00e1 je vlastne hlbokou Jankovou medit\u00e1ciou Kristovho vykupite\u013esk\u00e9ho utrpenia \u010d\u00edtame: „A \u010do ty mal\u00e1 du\u0161a? Podaj mi svoj \u017eivot ako obetu na pat\u00e9ne l\u00e1sky<\/em>.“ Slov\u00e1, akoby boli ozvenou t\u00fdch, \u010do Janko vyslovil u\u017e kedysi d\u00e1vno pred rokmi po vynesen\u00ed rozsudku.<\/span><\/p>\n

„Nepla\u010dte nado mnou. Chcel som prin\u00e1\u0161a\u0165 obetu Bohu na olt\u00e1ri. Odteraz mu budem dv\u00edha\u0165 miesto hostie svoje utrpenie a \u017eivot<\/em><\/strong>.“ Nu\u017e a dnes, ke\u010f u\u017e obetoval v\u0161etko utrpenie a v\u0161etky roky \u017eivota, mu u\u017e zost\u00e1va len dopoveda\u0165 – „Dnes je t\u00fdm obetn\u00fdm olt\u00e1rom moja nemocni\u010dn\u00e1 poste\u013e a tou obetou moje vlastn\u00e9 ch\u00e1traj\u00face telo<\/em><\/strong>.“ Je to symbolika, ktor\u00e1 vyjadruje vari najautentickej\u0161ie \u010drtu Jankovej duchovnosti, a ktor\u00e1 vych\u00e1dza z jeho stavu nenaplnen\u00e9ho sviatostn\u00e9ho k\u0148azstva.<\/span><\/p>\n

Ke\u010f\u017ee nem\u00f4\u017ee premie\u0148a\u0165 na pat\u00e9ne chlieb na Kristovo telo, kladie na \u0148u svoje vlastn\u00e9 bezvl\u00e1dne telo a svoje vlastn\u00e9 horliv\u00e9 srdce a stoto\u017e\u0148uje sa tak s obetou Kristovou. Naz\u00fdva ju „ pat\u00e9nou L\u00e1sky <\/span>„. P\u00e1n t\u00fato obetu prijal. Obeta to bola tak\u00e1 dokonal\u00e1, \u017ee nakoniec sa Jankovi obetn\u00fdm olt\u00e1rom, na ktorom vyd\u00fdchol naposledy nestalo ani nemocni\u010dn\u00e9 l\u00f4\u017eko, ba ani poste\u013e v rodi\u010dovskom dome, ale popolnica na ulici. Stalo sa to r\u00e1no d\u0148a 27. decembra 1965<\/strong> pr\u00e1ve na sviatok jeho patr\u00f3na sv. J\u00e1na Evanjelistu. Smr\u0165 zastihla Janka samotn\u00e9ho vonku na jednej zo skalick\u00fdch uli\u010diek cestou k bratovi, kde mienil str\u00e1vi\u0165 novoro\u010dn\u00e9 sviatky.<\/span><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Janko HAVL\u00cdK * 12. 2.1928 Vl\u010dkovany + 27.12.1965    Skalica   “ Pros\u00edm \u0164a, Pane, na pr\u00edhovor Tvojho slu\u017eobn\u00edka J\u00e1na, vern\u00e9ho, pokorn\u00e9ho a n\u00e1siln\u00fdm utrpen\u00edm ubit\u00e9ho a na pr\u00edhovor Matky Bo\u017eej, vypros n\u00e1m uzdravenie, detinsk\u00fa d\u00f4veru, l\u00e1sku k Bohu a oddan\u00fa vernos\u0165, skrze n\u00e1\u0161ho P\u00e1na na veky vekov. Amen. „   \u0160tudent, seminarista Janko Havl\u00edk zo … <\/p>\n

Chcem vedie\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":7,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"class_list":["post-617","page","type-page","status-publish","hentry","nodate","item-wrap"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/radosovce.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/617","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/radosovce.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/radosovce.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/radosovce.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/radosovce.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=617"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/radosovce.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/617\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/radosovce.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=617"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}